Bytča

V 17. stor. bola Bytča sídlom uhorského palatína Juraja Thurzu. S rodom Thurzovcov sa spájajú aj jej najvýznamnejšie pamiatky – zámocký areál s renesančným palácom, Sobášnym palácom a ďalšími budovami, patril vo svojej dobe k najvýznamnejším a architektonicky najpôsobivejším feudálnym sídlam na Slovensku, od roku 1970 je národnou kultúrnou pamiatkou. 

S Bytčianskym zámkom je spojené aj meno Juraja Jánošíka, ktorý tu slúžil ako vojak strážneho oddielu a zoznámil sa s tu s uväzneným vodcom zbojníckej družiny Tomášom Uhorčíkom.  Po ňom Jánošík neskôr prebral velenie a stal sa hrdinom, ktorý „bohatým bral a chudobným dával“. V roku 1713 ho však chytili, odsúdili na smrť a popravili v Liptovskom Mikuláši.

Bytčiansky zámok sa stal aj miestom posledného súdu s údajnými pomocníkmi Alžbety Bátoriovej „krvavej grófky z Čachtického hradu“, ktorá je pokladaná za najznámejšiu masovú vrahyňu v slovenských a maďarských dejinách.  7. januára 1611 bol nad Jánom Ujvárim (Fickom), Helenou Jóovou a Dorotou Semtéšovou vynesený rozsudok smrti práve v múroch Bytčianskeho zámku. Sama Alžbeta Bátoriová pre svoj urodzený pôvod pred súdom nikdy nestála a vinu jej nedokázali. Zomrela v roku 1614 v zajatí  svojho Čachtického hradu.  Všetky dôkazy a priznania boli získané mučením a najviac legiend okolo jej osoby vznikalo až po jej smrti. Preto ťažko hovoriť o ich hodnovernosti. Jej životný príbeh je však dodnes fascinujúci a stal sa základom pre množstvo literárnych a filmových diel.

V súčasnosti slúži hlavná budova Bytčianskeho zámku ako sídlo Štátneho oblastného archívu a Sobášny palác je prístupný verejnosti ako výstavný priestor Považského múzea.

Thurzovci ovplyvnili aj architektúru Farského kostola všetkých svätých pochádzajúceho z druhej polovice 13. storočia. Okrem neho si môžete pozrieť mladší  Kostol Sv. Barbory (1629), ktorý sa nachádza v priestore mestského cintorína. Monumentálna stavba židovskej synagógy  z roku 1801 je odkazom na početné židovské obyvateľstvo, ktoré tu žilo, a významne ovplyvňovalo hospodársky a kultúrny život mesta najmä na konci 18. a začiatku 19. storočia.  Zaujímavé je aj štvorcové trhové námestie, ktoré pôvodne tvorili stredoveké meštianske domy, ale množstvo požiarov podmienilo ich prestavbu v duchu eklekticizmu a dobových požiadaviek  obyvateľov. 

Do katastra mesta zasahuje aj národná prírodná rezervácia Súľovské skaly, najznámejšie skalné mesto Slovenska. Viac...