Niekdajšie kráľovské mestečko a „rodisko“ Pacha, hybského zbojníka.
Obec sa rozprestiera vo východnej časti Liptovskej kotliny na úpätí Nízkych Tatier. Jej názov pochádza od potoka Hybica. Keď sa sem v roku 1265 prisťahovali nemeckí Sasi (pravdepodobne zo Spiša), Belo IV. mu udelil štatút výsadného kráľovského mesta. Od roku 1390 sa stali poddanským mestečkom panstva v Liptovskom Hrádku. Istú dobu sa obyvatelia Hybe snažili ťažiť zlato. Baníctvo však nikdy nenadobudlo taký význam ako v stredoslovenských banských mestách. Na prelome 14. a 15. storočia sa mestečko poslovenčilo a obyvatelia sa začali venovať najmä poľnohospodárstvu a remeslám. Z viac ako 20 remesiel boli najvýznamnejší murári, ktorí sa preslávili ako odborníci pri stavaní Budapešti. Do 19. storočia boli Hybe významným centrom horného Liptova. Z Hybe pochádza niekoľko osobností: Peter Jaroš – prozaik a dramatik, Dobroslav Chrobák – prozaik a esejista, Ivan Rajniak – slovenský herec a ďalší.
V 20. storočí obec preslávili dva obľúbené slovenské filmy – Pacho, hybský zbojník a Tisícročná včela. Obidva filmy boli spracované na základe literárnej predlohy rodáka z Hybe – Petra Jaroša. Pacho, hybský zbojník sa svojím humorným spracovaním zbojníckej tematiky tak zapísal do sŕdc Slovákov, že hoci je vymysleným hrdinom, v strede dediny má svoju sochu. Réžie Pacha, hybského zbojníka sa ujal Martin Ťapák a Tisícročnú včelu spracoval Juraj Jakubisko.
Architektúra Hybe – pamiatková zóna
Historickými dominantami obce sú, pôvodne ranogotický, Kostol Všetkých svätých a evanjelický kostol. V katolíckom kostole je v rodinnej hrobke pochovaný maďarský básnik Valentín Balaša. Zástavba po stranách námestia je tvorená prevažne murovanými domami s dlhými dvormi, ktoré stavali miestni murári od 19. storočia a nahradili tak pôvodnú zrubovú zástavbu. Domy stoja na vysokých podmurovkách, z ktorých je z ulice alebo z dvora sprístupnená pivnica. Pamiatková zóna tu bola vyhlásená v roku 1991. K nej patrí aj Pamätný dom Dobroslava Chrobáka a Pamätný dom básnika Jakuba Grajchmanna.
Hybická Tiesňava – prírodná pamiatka
Na strednom toku potok Hybica vytvára Hybickú tiesňavu. Územie, kde sa Hybica hlboko zarezáva do treťohorných vápencov, ktoré vystupujú medzi mladšími a menej odolnými horninami. Za prírodnú pamiatku bola vyhlásená v roku 1984 na rozlohe 11,18 ha.
Obec sa rozprestiera vo východnej časti Liptovskej kotliny na úpätí Nízkych Tatier. Jej názov pochádza od potoka Hybica. Keď sa sem v roku 1265 prisťahovali nemeckí Sasi (pravdepodobne zo Spiša), Belo IV. mu udelil štatút výsadného kráľovského mesta. Od roku 1390 sa stali poddanským mestečkom panstva v Liptovskom Hrádku. Istú dobu sa obyvatelia Hybe snažili ťažiť zlato. Baníctvo však nikdy nenadobudlo taký význam ako v stredoslovenských banských mestách. Na prelome 14. a 15. storočia sa mestečko poslovenčilo a obyvatelia sa začali venovať najmä poľnohospodárstvu a remeslám. Z viac ako 20 remesiel boli najvýznamnejší murári, ktorí sa preslávili ako odborníci pri stavaní Budapešti. Do 19. storočia boli Hybe významným centrom horného Liptova. Z Hybe pochádza niekoľko osobností: Peter Jaroš – prozaik a dramatik, Dobroslav Chrobák – prozaik a esejista, Ivan Rajniak – slovenský herec a ďalší.
V 20. storočí obec preslávili dva obľúbené slovenské filmy – Pacho, hybský zbojník a Tisícročná včela. Obidva filmy boli spracované na základe literárnej predlohy rodáka z Hybe – Petra Jaroša. Pacho, hybský zbojník sa svojím humorným spracovaním zbojníckej tematiky tak zapísal do sŕdc Slovákov, že hoci je vymysleným hrdinom, v strede dediny má svoju sochu. Réžie Pacha, hybského zbojníka sa ujal Martin Ťapák a Tisícročnú včelu spracoval Juraj Jakubisko.
Architektúra Hybe – pamiatková zóna
Historickými dominantami obce sú, pôvodne ranogotický, Kostol Všetkých svätých a evanjelický kostol. V katolíckom kostole je v rodinnej hrobke pochovaný maďarský básnik Valentín Balaša. Zástavba po stranách námestia je tvorená prevažne murovanými domami s dlhými dvormi, ktoré stavali miestni murári od 19. storočia a nahradili tak pôvodnú zrubovú zástavbu. Domy stoja na vysokých podmurovkách, z ktorých je z ulice alebo z dvora sprístupnená pivnica. Pamiatková zóna tu bola vyhlásená v roku 1991. K nej patrí aj Pamätný dom Dobroslava Chrobáka a Pamätný dom básnika Jakuba Grajchmanna.
Hybická Tiesňava – prírodná pamiatka
Na strednom toku potok Hybica vytvára Hybickú tiesňavu. Územie, kde sa Hybica hlboko zarezáva do treťohorných vápencov, ktoré vystupujú medzi mladšími a menej odolnými horninami. Za prírodnú pamiatku bola vyhlásená v roku 1984 na rozlohe 11,18 ha.
Zdroje: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť Slovenská ľudová architektúra, Viera Dvořáková, DAJAMA, 2008 www.hybe.sk http://sk.wikipedia.org/wiki/Hybe http://sk.wikipedia.org/wiki/Hybica