Obec leží v juhovýchodnej časti Liptovskej kotliny pod Nízkymi Tatrami.
Ako poddanská obec patrila pod správu zemepánov Svätojánskovcov (Szentiványiovcov) z Liptovského Jána. Liptovská Porúbka bola spolu s Liptovským Hrádkom kolískou pltníctva na Liptove kvôli blízkosti Váhu. To bol aj významný zdroj príjmov pre obyvateľov obce. Chotárom obce prechádzala úzkokoľajná železnička z Liptovského Hrádku na Čierny Váh a do Liptovskej Tepličky. Mala dĺžku 36 km. Keď sa vybudovali všetky odbočky a výhybky, mala Považská lesná železnička celkovú dĺžku 107 km, čím sa zaradila medzi najdlhšie na Slovensku. Strojový park tejto železničky bol presunutý do Múzea liptovskej dediny v Pribyline. V obci sa nachádza evanjelický kostol z roku 1918. V roku 1971 sa obec stala súčasťou Liptovského Hrádku a opätovne sa oddelila v roku 1992, odkedy je samostatnou obcou.
Významná časť katastra Liptovskej Porúbky patrí do ochranného pásma Národného parku Nízke Tatry. Najcennejšie časti chotára sú maloplošné chránené územia:
Ohnište – národná prírodná rezervácia
Nachádza sa ako jedna z troch národných prírodných rezervácií v Jánskej doline. Predmetom ochrany sú zaujímavé geomorfologické výtvory, krasový systém, prirodzené lesné porasty pralesovitého charakteru, vedecky významné rastlinné a živočíšne druhy a ich spoločenstvá na dolomitoch a dolomitických vápencoch. Z masívu Ohnišťa (1538 m) je jeden z najkrajších pohľadov na Nízke Tatry, najmä na hrebene a kotly centrálnej časti. Pod hlavným vrcholom je 125 m hlboká Veľká ľadová priepasť . Je to jedna z najvýznamnejších botanických a zoologických lokalít Slovenska.
Mašiansky balvan – prírodná pamiatka
Výnimočný prípad zachovania riečnej terasy v podobe riečneho ostrova. Vznikla pravdepodobne ako riečny ostrov Váhu v pleistocéne. Chránené územie má aj významnú estetickú a krajinotvornú hodnotu.
Ako poddanská obec patrila pod správu zemepánov Svätojánskovcov (Szentiványiovcov) z Liptovského Jána. Liptovská Porúbka bola spolu s Liptovským Hrádkom kolískou pltníctva na Liptove kvôli blízkosti Váhu. To bol aj významný zdroj príjmov pre obyvateľov obce. Chotárom obce prechádzala úzkokoľajná železnička z Liptovského Hrádku na Čierny Váh a do Liptovskej Tepličky. Mala dĺžku 36 km. Keď sa vybudovali všetky odbočky a výhybky, mala Považská lesná železnička celkovú dĺžku 107 km, čím sa zaradila medzi najdlhšie na Slovensku. Strojový park tejto železničky bol presunutý do Múzea liptovskej dediny v Pribyline. V obci sa nachádza evanjelický kostol z roku 1918. V roku 1971 sa obec stala súčasťou Liptovského Hrádku a opätovne sa oddelila v roku 1992, odkedy je samostatnou obcou.
Významná časť katastra Liptovskej Porúbky patrí do ochranného pásma Národného parku Nízke Tatry. Najcennejšie časti chotára sú maloplošné chránené územia:
Ohnište – národná prírodná rezervácia
Nachádza sa ako jedna z troch národných prírodných rezervácií v Jánskej doline. Predmetom ochrany sú zaujímavé geomorfologické výtvory, krasový systém, prirodzené lesné porasty pralesovitého charakteru, vedecky významné rastlinné a živočíšne druhy a ich spoločenstvá na dolomitoch a dolomitických vápencoch. Z masívu Ohnišťa (1538 m) je jeden z najkrajších pohľadov na Nízke Tatry, najmä na hrebene a kotly centrálnej časti. Pod hlavným vrcholom je 125 m hlboká Veľká ľadová priepasť . Je to jedna z najvýznamnejších botanických a zoologických lokalít Slovenska.
Mašiansky balvan – prírodná pamiatka
Výnimočný prípad zachovania riečnej terasy v podobe riečneho ostrova. Vznikla pravdepodobne ako riečny ostrov Váhu v pleistocéne. Chránené územie má aj významnú estetickú a krajinotvornú hodnotu.
Zdroje: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť www.liptovskaporubka.sk http://uzemia.enviroportal.sk http://sk.wikipedia.org/wiki/Liptovská_Porúbka