Liptovská Sielnica

Jediná z obcí, ktorá bola nanovo vybudovaná po jej zatopení vodami Liptovskej Mary.

Obec sa nachádza na severnom brehu priehrady Liptovská Mara, v prekrásnom rostredí Chočských vrchov a Západných Tatier. Bola súčasťou kráľovského majetku Bela IV. V roku 1463 získala od kráľa Mateja Korvína výsady slobodného mestečka. Bola známa výrobou plátna, sanitry a piva. V roku 1921 tu vzniklo Podtatranské elektrické družstvo Potenciál a Liptovská Sielnica sa tak stala jednou z prvých elektrifikovaných obcí  na Liptove. Známym rodákom z obce bol básnik a spisovateľ Andrej Plávka.

Liptovská Sielnica je jednou z obcí, ktoré boli zaplavené priehradou Liptovská Mara. Nová obec vznikla len 2 km severne od pôvodnej a jej slávnostné otvorenie sa konalo 25. augusta 1974. Zaplavenú dedinu pripomína cintorín, Borový háj, budova mlyna a osada Brnice, ktoré boli súčasťou pôvodnej obce od roku 1925. Súčasťou pôvodnej obce bola aj dedina Liptovská Mara, z ktorej zostala len veža kostola a rímskokatolícka fara, inak bola celá zaplavená. Jej meno však dodnes nesie samotná priehrada Liptovská Mara.    

Ratkovo – chránený areál  

Územie je chránené pre mimoriadne bohatstvo pôvodných a úspešných introdukovaných cudzokrajných drevín – zhruba 150 druhov. Jedná sa o dôležité refúgium avifauny v oblasti vodnej nádrže Liptovská Mara. Jeho rozloha je 97,5 ha. 

Sielnický borovicový háj – chránený  areál

Pamiatka na udalosti spojené s históriou slovenského národa a samotnej obce Liptovská Sielnica.

Zdroje:
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť
www.liptovskasielnica.sk
http://sk.wikipedia.org/wiki/Liptovská_Sielnica

http://uzemia.enviroportal.sk