Obec leží v Liptovskej kotline pod Nízkymi Tatrami v doline potoka Štiavnica. Liptovský Ján patrí medzi najstaršie obce na Liptove, čo dokazujú archeologické nálezy na vrchu Hrádok a Kameničnej nad osadou. Vlastnilo ho niekoľko vetiev rodu Szentiványi, z ktorých pochádzal aj profesor Trnavskej univerzity Martin Szentiványi. V 16. storočí tu boli bane na zlato. Obyvatelia obce pracovali väčšinou ako želiari a sluhovia u zemepánov. V 2. polovici 19. storočia začali chodiť ako murári na sezónne práce do Budapešti.
Ak by sa niektorá obec na Slovensku mala nazvať obcou kaštieľov a kúrií, bol by to rozhodne Liptovský Ján, kde sa zachovalo až 7 kúrií a 21 zemianskych, prevažne renesančných, kaštieľov. Zaujímavosťou je, že medzi kaštieľmi bol jeden, ktorý slúžil pre rôzne bály šľachty, na bohaté panské svadby a pre pánov, ktorí tu vo voľnom čase hrávali karty. Dodnes sa tento kaštieľ volá Kasíno. Mnohé z týchto historických stavieb sú v súčasnosti zrekonštruované a slúžia pre potreby stále viac sa rozvíjajúceho cestovného ruchu. Najvýznamnejšie dominanty obce sú gotický rímsko-katolícky kostol sv. Jána Krstiteľa – patróna dediny a evanjelický kostol z roku 1785 postavený v pseudogotickom slohu.
Liptovský Ján je známy aj svojimi minerálnymi prameňmi, ktoré sa začali využívať už v 16. storočí. Celkovo tu bolo deväť prameňov a najznámejší z nich bol Rudolf. V rokoch 1929 – 1930 tu boli vybudované kúpele „Svätojánske Teplice“. Kúpele zanikli v roku 1939, ale termálne vody v súčasnosti využíva kúpalisko a hotel Máj.
Minulosť obce sa spája s pôsobením viacerých osobností. Cirkevnú školu tu navštevoval štúrovec Janko Kalinčiak, ktorý v známom diele Reštavrácia opisuje boj rodiny Szentiványiovcov a Kyseľovcov o stoličné úrady. Fraňo Kráľ sem pravidelne cestoval na letné prázdniny a v roku 1933 tu napísal román Cesta zarúbaná. Medzi významných spisovateľov, ktorých osud sa spája s Liptovským Jánom sú aj Čajakovci, tri generácie slovenských spisovateľov zasahujúce od obdobia romantizmu, realizmu až po medzivojnovú literatúru. Janko Čajak, najstarší z nich, štúrovský básnik. Jeho syn Ján Čajak, ktorého tvorba mala veľký význam najmä pre dolnozemských Slovákov. Pôsobil dlhé roky v Báčskom Petrovci, kde aj zomrel. Jeho syn, Ján Čajak ml., čestný občan Liptovského Jána, takisto pôsobil v Báčskom Petrovci. Preslávil ho najmä satirický román Zypa Cupák, ktorý bol aj sfilmovaný.
Prírodné zaujímavosti
Liptovský Ján je známou turistickou destináciou najmä preto, že je vstupom do Jánskej doliny – národnej prírodnej rezervácie, v ktorej sa nachádza mnoho hotelov, termálne kúpalisko a dve lyžiarske strediská. Jánska dolina patrí medzi poklady Národného parku Nízke Tatry. Jej dĺžka je zhruba 15 km a vedie ňou značkovaný chodník na hlavný nízkotatranský hrebeň až ku Chate M.R. Štefánika 1740 m n.m. (Chata pod Ďumbierom, Štefánička). Je to vysokohorská chata s celoročnou prevádzkou v sedle pod vrchom Ďumbier (2043 m n.m.) – významnej križovatke vysokohorských turistických trás. Z Liptovského Jána sa môžete vybrať na mnohé poldenné či celodenné túry pešo aj na bicykli. Viac...
Obec leží v Liptovskej kotline pod Nízkymi Tatrami v doline potoka Štiavnica. Liptovský Ján patrí medzi najstaršie obce na Liptove, čo dokazujú archeologické nálezy na vrchu Hrádok a Kameničnej nad osadou. Vlastnilo ho niekoľko vetiev rodu Szentiványi, z ktorých pochádzal aj profesor Trnavskej univerzity Martin Szentiványi. V 16. storočí tu boli bane na zlato. Obyvatelia obce pracovali väčšinou ako želiari a sluhovia u zemepánov. V 2. polovici 19. storočia začali chodiť ako murári na sezónne práce do Budapešti.
Ak by sa niektorá obec na Slovensku mala nazvať obcou kaštieľov a kúrií, bol by to rozhodne Liptovský Ján, kde sa zachovalo až 7 kúrií a 21 zemianskych, prevažne renesančných, kaštieľov. Zaujímavosťou je, že medzi kaštieľmi bol jeden, ktorý slúžil pre rôzne bály šľachty, na bohaté panské svadby a pre pánov, ktorí tu vo voľnom čase hrávali karty. Dodnes sa tento kaštieľ volá Kasíno. Mnohé z týchto historických stavieb sú v súčasnosti zrekonštruované a slúžia pre potreby stále viac sa rozvíjajúceho cestovného ruchu. Najvýznamnejšie dominanty obce sú gotický rímsko-katolícky kostol sv. Jána Krstiteľa – patróna dediny a evanjelický kostol z roku 1785 postavený v pseudogotickom slohu.
Liptovský Ján je známy aj svojimi minerálnymi prameňmi, ktoré sa začali využívať už v 16. storočí. Celkovo tu bolo deväť prameňov a najznámejší z nich bol Rudolf. V rokoch 1929 – 1930 tu boli vybudované kúpele „Svätojánske Teplice“. Kúpele zanikli v roku 1939, ale termálne vody v súčasnosti využíva kúpalisko a hotel Máj.
Minulosť obce sa spája s pôsobením viacerých osobností. Cirkevnú školu tu navštevoval štúrovec Janko Kalinčiak, ktorý v známom diele Reštavrácia opisuje boj rodiny Szentiványiovcov a Kyseľovcov o stoličné úrady. Fraňo Kráľ sem pravidelne cestoval na letné prázdniny a v roku 1933 tu napísal román Cesta zarúbaná. Medzi významných spisovateľov, ktorých osud sa spája s Liptovským Jánom sú aj Čajakovci, tri generácie slovenských spisovateľov zasahujúce od obdobia romantizmu, realizmu až po medzivojnovú literatúru. Janko Čajak, najstarší z nich, štúrovský básnik. Jeho syn Ján Čajak, ktorého tvorba mala veľký význam najmä pre dolnozemských Slovákov. Pôsobil dlhé roky v Báčskom Petrovci, kde aj zomrel. Jeho syn, Ján Čajak ml., čestný občan Liptovského Jána, takisto pôsobil v Báčskom Petrovci. Preslávil ho najmä satirický román Zypa Cupák, ktorý bol aj sfilmovaný.
Prírodné zaujímavosti
Liptovský Ján je známou turistickou destináciou najmä preto, že je vstupom do Jánskej doliny – národnej prírodnej rezervácie, v ktorej sa nachádza mnoho hotelov, termálne kúpalisko a dve lyžiarske strediská. Jánska dolina patrí medzi poklady Národného parku Nízke Tatry. Jej dĺžka je zhruba 15 km a vedie ňou značkovaný chodník na hlavný nízkotatranský hrebeň až ku Chate M.R. Štefánika 1740 m n.m. (Chata pod Ďumbierom, Štefánička). Je to vysokohorská chata s celoročnou prevádzkou v sedle pod vrchom Ďumbier (2043 m n.m.) – významnej križovatke vysokohorských turistických trás. Z Liptovského Jána sa môžete vybrať na mnohé poldenné či celodenné túry pešo aj na bicykli. Viac...
Zdroje: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť Štefan Pisoň, Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku, Osveta 1973 www.liptovskyjan.sk http://sk.wikipedia.org/wiki/Liptovský_Ján www.ssj.sk http://uzemia.enviroportal.sk www.nizketatry.sk