Charakteristická zástavba obce je vyhlásená za pamiatkovú zónu.
Obec leží vo východnej časti Nízkych Tatier v doline potoka Bocianka. Jej osídľovanie začalo už v 13. storočí, kedy tu obyvatelia Hýb začali dolovať zlato. Obec Vyšná a Nižná Boca vznikli v roku 1927, ale ich predchodkyne boli Kráľovská Boca a Svätojánska Boca. Kráľovská Boca patrila panstvu Liptovský Hrádok a od 16. storočia banskobystrickej banskej komore a Svätojánska Boca zasa patrila k majetkom rodiny Svätojánskych z Liptovského Jána. V 16. storočí tu otvorili bane na striebro, zlato, meď a zelezo, čo prilákalo podnikateľov a baníkov z okolia Spiša, Oravy, Poľska a Sliezska. V 16. storočí bolo baníctvo nahradené ovčiarstvom a chovom hovädzieho dobytka, čo do oblasti priniesla valašská kolonizácia. V roku 1844 tu bol postavený evanjelický kostol v neskoroklasicistickom duchu.
Pamiatková zóna vyhlásená v roku 1991
Charakter stavieb v Nižnej Boci je na tento región výnimočný, pretože ide o nezvykle priestranné domy, čo sa pripisuje vplyvu nemeckého etnika. Rozložité zrubové banícke podpivničené domy niekde aj so štvorstrannými pavlačami mávajú štítmi ukončené valbové strechy s podlomenicami. Viaceré pochádzajú zo začiatku 19. storočia. Po okolitých úbočiach sú roztrúsené senníky tzv. lúčne maštale. Počas celého roka sa tu zazimovával dobytok. Ustajňovanie dobytka priamo pri zdroji obživy sa nevyskytoval nikde inde na Slovensku. Tento systém výrazne uľahčoval jeho chov, lebo nebolo potrebné prenášať seno z lúk.
Prírodné prostredie obce je pre návštevníka atraktívne v zime aj v lete.
Obec leží vo východnej časti Nízkych Tatier v doline potoka Bocianka. Jej osídľovanie začalo už v 13. storočí, kedy tu obyvatelia Hýb začali dolovať zlato. Obec Vyšná a Nižná Boca vznikli v roku 1927, ale ich predchodkyne boli Kráľovská Boca a Svätojánska Boca. Kráľovská Boca patrila panstvu Liptovský Hrádok a od 16. storočia banskobystrickej banskej komore a Svätojánska Boca zasa patrila k majetkom rodiny Svätojánskych z Liptovského Jána. V 16. storočí tu otvorili bane na striebro, zlato, meď a zelezo, čo prilákalo podnikateľov a baníkov z okolia Spiša, Oravy, Poľska a Sliezska. V 16. storočí bolo baníctvo nahradené ovčiarstvom a chovom hovädzieho dobytka, čo do oblasti priniesla valašská kolonizácia. V roku 1844 tu bol postavený evanjelický kostol v neskoroklasicistickom duchu.
Pamiatková zóna vyhlásená v roku 1991
Charakter stavieb v Nižnej Boci je na tento región výnimočný, pretože ide o nezvykle priestranné domy, čo sa pripisuje vplyvu nemeckého etnika. Rozložité zrubové banícke podpivničené domy niekde aj so štvorstrannými pavlačami mávajú štítmi ukončené valbové strechy s podlomenicami. Viaceré pochádzajú zo začiatku 19. storočia. Po okolitých úbočiach sú roztrúsené senníky tzv. lúčne maštale. Počas celého roka sa tu zazimovával dobytok. Ustajňovanie dobytka priamo pri zdroji obživy sa nevyskytoval nikde inde na Slovensku. Tento systém výrazne uľahčoval jeho chov, lebo nebolo potrebné prenášať seno z lúk.
Prírodné prostredie obce je pre návštevníka atraktívne v zime aj v lete.
Zdroje: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť Ľudová architektúra, Viera Dvořáková, DAJAMA, 2008 http://sk.wikipedia.org/wiki/Nižná_Boca www.boca.sk