Smrečany

Obec leží v strednej časti Liptovskej kotliny v doline Smrečianky. Patrila zemanom Szmrecsányiovcom. Gotický kostol Obetovania Pána z roku 1349 patrí medzi cenné sakrálne pamiatky Slovenska. Loď kostola má drevený maľovaný strop, nosné hrady zdobia ornamenty, zachované sú i gotické okná s kružbami. Jeho gotické nástenné maľby a fresky boli zaradené do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. V roku 1880 pribudol v Smrečanoch aj evanjelický kostol a dodnes sa na okraji obce zachoval kaštieľ z roku 1750, kde sa dnes nachádza Domov sociálnych služieb.

Erb obce

Zaujímavosťou z histórie Smrečian je obecný erb, na ktorom je zobrazená lapačka vlka, ako u jedinej obce na Slovensku. Koncom 18. storočia dochádzalo na Liptove k značným škodám na panských majetkoch z dôvodu premnoženia vlkov. Liptovská stolica sa preto rozhodla vyplácať odmeny za každého dolapeného vlka. Smrečianske lesy boli plné tejto škodnej zveri, a tak odmeny za dolapených vlkov sa stali významným príjmom do obecnej pokladnice. Lapačky vlkov preslávili Smrečany aj Žiar. Bol to dômyselný systém pozostávajúci zo 7 – 8 sietí, do ktorých nahnali nechceného agresora.

Expozícia „História a významné osobnosti obce“

Predstavuje celkový prierez históriou obce Smrečany spojený s ukážkou starých ľudových remesiel, hospodárskych nástrojov, krojov a starých dokumentov. Súčasťou expozície je aj pamätná izba Fraňa Kráľa, slovenského medzivojnového básnika a prozaika socialistického realizmu. Preslávil sa najmä románom Cesta zarúbaná (1934) a tvorbou pre deti, Jano (1931) a Čenkovej deti (1932).