Blatnica

Obec leží na styku Turčianskej kotliny a Veľkej Fatry pri vyústení Gaderskej a Blatnickej doliny. Na území Blatnice boli objavené významné archeologické nálezy: jaskyňa Mažarná bola sídlom človeka už v mladšej dobe kamennej a našli sa tu aj zvyšky diluviálneho jaskynného medveďa. Ďalším náleziskom je sídlisko v jaskyni „Na vyhni“. Nad Blatnicou sa vypína kopec Plešovica, kde ešte aj dnes dobre vidieť zvyšky valového opevnenia. Blatnica mala strategickú polohu v blízkosti obchodnej cesty Via magna, ktorá bola jedným z hlavných cestných ťahov z Uhorska do Poľska.

Obec sa vyvinula z podhradia hradu Blatnica. Obyvatelia obce boli šikovní remeselníci – tesári, kolári, stolári, debnári, kováči, krajčíri a obuvníci. Blatničania však boli známi ako olejkári a šafraníci, ktorí cestovali so svojimi výrobkami po celej Európe, Malej Ázii a Rusku. Vznik tejto tradície súvisí s bohatou kvetenou a výskytom liečivých rastlín vo Veľkej Fatre, ktoré sa lisovali na olejčeky. Obchodníci – šafraníci z Blatnice ovplyvnili aj architektúru obce. Dodnes sa tu nachádza šafranický ruský dom, aký bol typický pre oblasť Sibíri.

V Blatnici nájdeme dva kostoly: klasicistický evanjelický kostol z roku 1786  a rímsko-katolícky, pôvodne gotický, neskôr prestavaný na klasicistický. Z 1. polovice 18. storočia sa zachoval barokovo-klasicistický kaštieľ rodiny Prónayovcov s kruhovým portikom, ktorý je v súčasnosti domovom Múzea Karola Plicku.

K významným osobnostiam obce patria: Izabela Textorisová, botanička, ktorá popísala kvetenu Veľkej Fatry, Maša Haľamová , poetka a Matúš Dula, národovec a politik z obdobia pred 1. svetovou vojnou. 

Blatnica sa preslávila aj tým, že tu bratia Siakeľovci v roku 1921 nakrúcali nemý film o Jánošíkovi, ktorý sa dočkal svetového ocenenia. Vo filme si zahralo mnoho obyvateľov Blatnice. Vďaka bratom Siakeľovcom a ich Jánošíkovi sa Slovensko zaradilo medzi prvých desať krajín, ktoré vyrobili dlhometrážny nemý hraný film.