Centrum hornej Oravy ležiace na brehu Oravskej priehrady.
Námestovo je okresné mesto ležiace v Oravskej kotline na západnom brehu Oravskej priehrady. Bezprostredne ho obkolesujú pohoria Oravská Magura a Podbeskydská vrchovina. História mesta siaha do 16. storočia, kedy za vlády Fraňa Thurza dochádza ku kolonizácii Oravy. Námestovo vzniká v roku 1557 ako valaská osada na základe šoltýskej listiny. V roku 1663 tu obyvatelia postavili prvý jednoloďový kostol z dreva. Od 18. storočia sa mesto mení na centrum protireformácie. V roku 1728 obyvatelia získali právo na obchod s plátnom a roľnícka oblasť sa tak mení na plátennícku. 14. júna 1776 udelila Mária Terézia Námestovu mestské výsady s právom uskutočňovať štyri výročné jarmoky. V roku 1884 bol v meste založený Priemyselný spolok hornooravských plátenníkov, ktorý vyvážal plátno do Uhorska, Chorvátska, Sedmohradska Srbska, Rumunska, Bulharska, Turecka, či Egypta. Počas prvej svetovej vojny dochádza k úpadku plátenníctva. Druhá svetová vojna si v Námestove vybrala krutú daň, keď tu v apríli 1945 v boji zahynulo 64 obyvateľov a zničených bolo približne 60 % domov. Charakter mesta výrazne zmenila aj výstavba Oravskej priehrady (Viac..). 2/3 mesta boli zatopené a nezachovalo sa ani historické centrum mesta. V súčasnosti priehrada patrí medzi obľúbené turistické a rekreačné strediská spolu so Slanickým ostrovom umenia (Viac...)– pozostatkom zaplavenej obce Slanica a súčasná expozícia Oravskej galérie.
Z hornej Oravy pochádza množstvo významných osobností. V Slanici sa napríklad narodil Anton Bernolák – kodifikátor prvej spisovnej slovenčiny. Pavol Országh Hviezdoslav, najväčší slovenský básnik, pôsobil a tvoril v Námestove takmer 21 rokov.
Námestovo je okresné mesto ležiace v Oravskej kotline na západnom brehu Oravskej priehrady. Bezprostredne ho obkolesujú pohoria Oravská Magura a Podbeskydská vrchovina. História mesta siaha do 16. storočia, kedy za vlády Fraňa Thurza dochádza ku kolonizácii Oravy. Námestovo vzniká v roku 1557 ako valaská osada na základe šoltýskej listiny. V roku 1663 tu obyvatelia postavili prvý jednoloďový kostol z dreva. Od 18. storočia sa mesto mení na centrum protireformácie. V roku 1728 obyvatelia získali právo na obchod s plátnom a roľnícka oblasť sa tak mení na plátennícku. 14. júna 1776 udelila Mária Terézia Námestovu mestské výsady s právom uskutočňovať štyri výročné jarmoky. V roku 1884 bol v meste založený Priemyselný spolok hornooravských plátenníkov, ktorý vyvážal plátno do Uhorska, Chorvátska, Sedmohradska Srbska, Rumunska, Bulharska, Turecka, či Egypta. Počas prvej svetovej vojny dochádza k úpadku plátenníctva. Druhá svetová vojna si v Námestove vybrala krutú daň, keď tu v apríli 1945 v boji zahynulo 64 obyvateľov a zničených bolo približne 60 % domov. Charakter mesta výrazne zmenila aj výstavba Oravskej priehrady (Viac..). 2/3 mesta boli zatopené a nezachovalo sa ani historické centrum mesta. V súčasnosti priehrada patrí medzi obľúbené turistické a rekreačné strediská spolu so Slanickým ostrovom umenia (Viac...) – pozostatkom zaplavenej obce Slanica a súčasná expozícia Oravskej galérie.
Z hornej Oravy pochádza množstvo významných osobností. V Slanici sa napríklad narodil Anton Bernolák – kodifikátor prvej spisovnej slovenčiny. Pavol Országh Hviezdoslav, najväčší slovenský básnik, pôsobil a tvoril v Námestove takmer 21 rokov.
Zdroje: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť http://www.namestovo.sk/ http://sk.wikipedia.org/wiki/Námestovo