Liptovské Revúce

Obec leží na styku Nízkych Tatier a Veľkej Fatry v pramennej oblasti Revúcej. Slovanská občina s názvom Revúca bola známa od roku 1233, ale intenzívnejšie sa začína spomínať v 15. storočí, v súvislosti so spracovaním medenej rudy vyťaženej v Španej Doline. S úpadkom banskej činnosti klesal aj význam osady a od roku 1560 tu už prevládalo poľnohospodárstvo. Zaujímavé je, že Revúckou dolinou viedla stará kráľovská cesta z Krakova, cez Liptov, Šturec do Banskej Bystrice. Revúčania sa preto živili aj ako povozníci. V 1. polovici 20. storočia sa veľa obyvateľov obce vysťahovalo do Severnej Ameriky. Počas Slovenského národného povstania zohrala dedina významnú úlohu v zásobovaní povstalcov a bola bombardovaná a obsadená fašistami až do oslobodenia Červenou armádou, 4. apríla 1945. Najvýznamnejšou pamiatkou Liptovských Revúc je barokovo-klasicistický rímsko-katolícky kostol z roku 1819.     

Unikátna príroda v okolí Liptovských Revúc

Liptovské Revúce ležia na začiatku Revúckej doliny, ktorá vytvára hranicu medzi Nízkymi Tatrami a Veľkou Fatrou. Dolinou preteká riečka Revúca prameniaca pod Krížnou a ústiaca do Váhu v Ružomberku. Obec sa tiahne v dĺžke 7km a má tri časti: Nižná Revúca, Stredná Revúca a Vyšná Revúca. Každá z nich je východiskom na nádherné turistické trasy v okolí.

Výstup na Rakytov (1567m)

V Teplom (3 km pred obcou) je východisko žltej turistickej trasy na najvyšší vrchol liptovskej časti Veľkej Fatry – Rakytov (1567m) s najkrajšm kruhovým výhľadom.  Pod Rakytovom je jediný limbový háj vo Veľkej Fatre. V Teplom sú chránené pramene – rezervoáre pitnej vody pre Ružomberok a v blízkosti hlavnej cesty chránený borovicový pamätný háj s kaplnkou, ktorá pripomína malú osadu neznámych usadlíkov.         

Náučný chodník Čierny kameň (v Ľubochnianskej doline)

Východisko má zo Stredných Revúc a sprevádza turistov jedným z najkrajších vrcholov Národného parku Veľká Fatra. Chodník (9,5 km) vedie návštevníkov na liptovský hrebeň Veľkej Fatry do Sedla pod Čiernym kameňom. Odtiaľ obchádza vrchol Čierneho kameňa až do sedla Ploskej (1532m) a klesá do Vyšných Revúc, kde končí.

Výstup na Ploskú, Borišov, Krížnu a Veľký Šturec

Vyšná Revúca predstavuje najstaršiu časť obce so zachovanými drevenicami z rokov 1800-1870. Žltá turistická trasa smeruje na mohutnú a rozložitú Ploskú (1532m) a odtiaľ na Chatu pod Borišovom. Chata pod Borišovom je križovatkou ďalších turistických trás a skutočným rajom na zemi. (Viac...).  Krížna (1574m) je nielen konečnou Veľkofatranskej magistrály, ale aj skutočnou križovatkou turistických trás – na úseku celoslovenskej červenou značenej Cesty hrdinov SNP z Dukly po Bradlo smerom na Veľký Šturec a Kráľovu studňu.Vyšná Revúce je začiatkom trasy aj pre výstup na najvyšší vrch Veľkej Fatry – Ostredok (1592m). Nádherný kruhový výhľad bude odmenou pre každého turistu.           

Prielom Teplého potoka – prírodná pamiatka

Ochrana vzácneho geomorfologického útvaru, ktorý bol vytvorený eróznou činnosťou Teplého potoka v mohutných vápencových vrstvách mezozoika. Dĺžka prielomu je cca 180 m, šírka 20-40 m, hĺbka 10-20 m.

Suchý vrch – Radovo – národná prírodná rezervácia

Vyhlásená na ochranu tvarov reliéfu a mimoriadne bohatej vápnomilnej flóry Veľkej Fatry.

Revúca – chránený areál

Predstavuje zachovalú podhorskú riečku s aluviálnymi močiarmi, slatinnými lúkami a brehovými porastami, na ktorej sa vďaka čistej vode a prirodzenému korytu udžal kriticky ohrozený druh našej fauny.