Svojrázny liptovský folklór tu má stále množstvo pokračovateľov.
Obec leží v juhozápadnej časti Liptovskej kotliny v doline Sliačanky. Na jej území bolo osídlenie už v neolite – výšinné sídlisko s kanelovanou keramikou, hromadný nález bronzových mečov liptovského typu, žiarové pohrebisko z doby haltštattskej. Obec vznikla z troch osád – Nižný, Stredný a Vyšný Sliač. Od 17. storočia sa tu vyvíjali remeslá, doložený je tesársky cech, mlyny, pivovar, papiereň aj valcha. V 18. storočí získal Stredný Sliač mestské výsady s jarmočným právom. Obchodovalo sa tu najmä s dobytkom. Najvýznamnejšou pamiatkou je pôvodne gotický Kostol Svätých Šimona a Júdu zo 14. storočia. Nástenné maľby v ňom pochádzajú zo 14. a 15. storočia a je zaradený medzi kultúrne pamiatky Slovenska. Sakrálne stavby ešte dopĺňa moderný Kostol Najsvätejšieho srdca Ježišovho a Nepoškvrneného srdca Panny Márie, zvaný aj Archa Locus. Bol postavený vo Vyšnom Sliači v roku 2000. Na dotvorenie interiéru a exteriéru kostola usporiadali v obci už dve medzinárodné umelecké sympóziá, ktorých sa zúčastnili umelci z rôznych krajín Európy.
Tradičná kultúra Liptovských Sliačov
Bohaté folklórne tradície prezentované typickým hudobným a tanečným prejavom, ľudovým odevom, remeslami patria k základným pilierom ľudovej kultúry celého regiónu Liptov. O udržanie tradícií sa snažia miestny foklórny súbor Sliačanka a detská skupina Sliačanček.
Sliačske travertíny – národná prírodná rezervácia
Predstavuje jedinečný príklad javu, ktorý v odbornej literatúre je známy ako "mofeta", t.j. prameň s výrazným výronom plynov so stálou teplotou 16 ˚C. Slatina na vlhkých sintrových lúkach má veľký význam, pretože podobné biocenózy na travertínoch v Bešeňovej boli zničené.
Obec leží v juhozápadnej časti Liptovskej kotliny v doline Sliačanky. Na jej území bolo osídlenie už v neolite – výšinné sídlisko s kanelovanou keramikou, hromadný nález bronzových mečov liptovského typu, žiarové pohrebisko z doby haltštattskej. Obec vznikla z troch osád – Nižný, Stredný a Vyšný Sliač. Od 17. storočia sa tu vyvíjali remeslá, doložený je tesársky cech, mlyny, pivovar, papiereň aj valcha. V 18. storočí získal Stredný Sliač mestské výsady s jarmočným právom. Obchodovalo sa tu najmä s dobytkom. Najvýznamnejšou pamiatkou je pôvodne gotický Kostol Svätých Šimona a Júdu zo 14. storočia. Nástenné maľby v ňom pochádzajú zo 14. a 15. storočia a je zaradený medzi kultúrne pamiatky Slovenska. Sakrálne stavby ešte dopĺňa moderný Kostol Najsvätejšieho srdca Ježišovho a Nepoškvrneného srdca Panny Márie, zvaný aj Archa Locus. Bol postavený vo Vyšnom Sliači v roku 2000. Na dotvorenie interiéru a exteriéru kostola usporiadali v obci už dve medzinárodné umelecké sympóziá, ktorých sa zúčastnili umelci z rôznych krajín Európy.
Tradičná kultúra Liptovských Sliačov
Bohaté folklórne tradície prezentované typickým hudobným a tanečným prejavom, ľudovým odevom, remeslami patria k základným pilierom ľudovej kultúry celého regiónu Liptov. O udržanie tradícií sa snažia miestny foklórny súbor Sliačanka a detská skupina Sliačanček.
Sliačske travertíny – národná prírodná rezervácia
Predstavuje jedinečný príklad javu, ktorý v odbornej literatúre je známy ako "mofeta", t.j. prameň s výrazným výronom plynov so stálou teplotou 16 ˚C. Slatina na vlhkých sintrových lúkach má veľký význam, pretože podobné biocenózy na travertínoch v Bešeňovej boli zničené.
Zdroje: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť www.liptovskesliace.sk http://sk.wikipedia.org/wiki/Liptovské_Sliače