Mesto Ružomberok leží v západnej časti Liptovskej kotliny na sútoku Váhu s Revúcou. Je obklopené horstvami Veľkej Fatry, Nízkych Tatier a Chočských vrchov, čo určuje jeho vynikajúce podmienky na rozvoj turizmu.
História
Mesto sa vyvinulo zo slovanskej hradištnej obce, ktorá tu existovala v 13. storočí niekde medzi riekou Revúca a potokom Štiavnica. Názov mesta pochádza od pôvodného nemeckého pomenovania Rosenberg (ružový vrch), pretože miesto, na ktorom vzniklo mesto bolo zarastené krami šípových ruží. Historici predpokladajú, že to miesto bolo dnešné Námestie Andreja Hlinku a obývali ho nemeckí starousadlíci, ktorí sa pričinili o získanie mestských výsad. Tie boli udelené v roku 1318 z poverenia Magistra Donča, zvolenského župana. Kráľ Karol Róbert z Anjou v roku 1340 výsady potvrdil. Ich súčasťou bolo aj vymedzenie hraníc chotára, v tom čase jedného z najväčších na Slovensku. V ňom sa vytvorili aj tzv. ulice mesta – Biely Potok, Vlkolínec, Černová a Villa Ludrová. Ružomberok ležal na významnej križovatke soľných ciest, čo bolo hlavným dôvodom, že sa vyvíjal ako prirodzené obchodno-trhovo-remeselnícke centrum. V 19. storočí sa po vybudovaní Košicko-bohumínskej železnice začal v meste rozvíjať papierenský, textilný priemysel a spracovanie dreva. Bola tu postavená tehelňa, bryndziareň a zápalkáreň. V prvých dekádach 20. storočia dokonca patril Ružomberok počtom obyvateľov medzi najväčšie mestá na Slovensku. Pôsobili tu viaceré významné osobnosti ako Andrej Hlinka, Karol Sidor či Vavro Šrobár. V súčasnosti je aj univerzitným mestom, keďže tu od roku 2000 sídli Katolícka univerzita.
Pamätihodnosti mesta a zaujímavé budovy
Kostol sv. Ondreja– národná kultúrna pamiatka, najdominantnejšia stavba mesta
Evanjelický kostol – z roku 1926 postavený v duchu moderny s prvkami rondokubizmu
Kostol Ružencovej Panny Márie v Černovej – posvätený Andrejom Hlinkom po černovskej masakre
Kostol Navštívenia Panny Márie – novoklasicistická stavba z roku 1875
Kostol sv. Žofie – pôvodne gotický z roku 1397, neskôr úplne prestavaný
Rehoľný kostol Povýšenia sv. Kríža – stavba v empírovom slohu z roku 1806
Kalvária – z rokov 1858-59, jediná na Liptove
Synagóga – novorománska stavba z roku 1880 predstavuje konvenčný typ židovskej sakrálnej architektúry
Ružomberské schody – šestica monumentálnych schodísk spájajúca Námestie Andreja Hlinku s tzv. dolným mestom
Vlkolínec - zapísaný v UNESCO ako jediná ucelená a zároveň samostatná sídelná jednotka zo Slovenska
Liptovské múzeum – s množstvom zaujímavých expozícií po celom Liptove
Galéria Ľudovíta Fullu– venovaná dielu jedného zo zakladateľov moderného výtvarného umenia na Slovensku
Kultúrny dom Andreja Hlinku – multifunkčná budova z roku 1941
Mestský úrad – národná kultúrna pamiatka, reprezentačná budova postavená v novorenesančnom slohu v roku 1897
Piaristické gymnázium – stavba z roku 1888, v dobe svojho vzniku to bola jediná škola svojho druhu pre Liptov, Oravu a Turiec
Železničná stanica – národná kultúrna pamiatka, ktorá je zaujímavá aj tým, že sa nachádza v katastri obce Likavka
Dom Andreja Hlinku v Černovej
Pamätník padlým v 2. svetovej vojne
Pamätník padlým v SNP
Socha Partizánska matka
Súsošie slobody
Prírodné zaujímavosti
Alej na Námestí A. Hlinku – chránená prírodná pamiatka, desiatky stromov staré vyše sto rokov
Park na Námestí Š. Hýroša – zrekonštruovaný a prebudovaný na oddychový areál
V katastri mesta sú dve väčšie vodné plochy – nádrže Hrabovo a Čutkovo, ktoré sa využívajú najmä v lete na rekreačné účely.
Jánošíkova kolkáreň – národná prírodná rezervácia
Komplex zachovalých pôvodných fytocenóz najvyšších polôh Veľkej Fatry. Javorové a jarabinové smrečiny pralesovitého charakteru s Picea excelsa, v najvyšších polohách prirodzené riedke porasty s nízko zavetvenými kmeňmi.
Brankovský vodopád - národná prírodná pamiatka
Hlavnou hodnotou územia je ustredný objekt - mohutná, skalná, vápencová hrana, cez ktorú prepadáva vo forme vodopádu málovodný horský potôčik. Svojou výškou 55m patrí medzi najvyššie vodopády u nás a je najvyšším vodopádom v Národnom parku Nízke Tatry.
Bukovinka – prírodná pamiatka
Vyhlásená na ochranu geologického a geomorfologického výtvoru neustálej tvorbe recentných travertínov s výskytom botanicky významných druhov rastlín. Cieľom ochrany je zachovať pôvodný ráz a štruktúru lokality.
Dogerské skaly - prírodná pamiatka
Územie má veľký prírodovedecký význam so značnou prírodovedeckou hodnotou, je vzácnou štúdijnou ukážkou odkryvu jurského súvrstvia rádiolaritového vývoja. Umožňuje štúdium profilu, zloženia a zafarbenia dogerských vrstiev na prístupnom mieste.
Jazierske travertíny - prírodná pamiatka
Ochrana zriedkavej geomorfologickej formy travertínovej terasy o hrúbke asi 30 m s menšími teráskami dnes už zaniknutých jazierok.
Krkavá skala - prírodná pamiatka
Ochrana významného geomorfologického výtvoru.
Matejkovský kamenný prúd - prírodná pamiatka
Zriadené na ochranu prirodzeného vývoja a príkladu pôvodnosti kvádrovitej odlučnosti granitov s ukážkami recentného mrazového zvetrávania.
Vlčia skala - prírodná pamiatka
Vyhlásená na ochranu travertínového súvrstvia v podobe morfologicky výraznej terasy strmo spadajúcej do doliny Trlenského potoka, ktorá poskytuje možnosť štúdia vzniku travertínov a stratigrafie kvartéru.
Iné zaujímavosti
Odohralo prvé slovenské ochotnícke divadelné predstavenie.
Pôsobilo tu najstaršie stále slovenské kino Apollo, otvorené v roku 1912.
Mesto Ružomberok leží v západnej časti Liptovskej kotliny na sútoku Váhu s Revúcou. Je obklopené horstvami Veľkej Fatry, Nízkych Tatier a Chočských vrchov, čo určuje jeho vynikajúce podmienky na rozvoj turizmu.
História
Mesto sa vyvinulo zo slovanskej hradištnej obce, ktorá tu existovala v 13. storočí niekde medzi riekou Revúca a potokom Štiavnica. Názov mesta pochádza od pôvodného nemeckého pomenovania Rosenberg (ružový vrch), pretože miesto, na ktorom vzniklo mesto bolo zarastené krami šípových ruží. Historici predpokladajú, že to miesto bolo dnešné Námestie Andreja Hlinku a obývali ho nemeckí starousadlíci, ktorí sa pričinili o získanie mestských výsad. Tie boli udelené v roku 1318 z poverenia Magistra Donča, zvolenského župana. Kráľ Karol Róbert z Anjou v roku 1340 výsady potvrdil. Ich súčasťou bolo aj vymedzenie hraníc chotára, v tom čase jedného z najväčších na Slovensku. V ňom sa vytvorili aj tzv. ulice mesta – Biely Potok, Vlkolínec, Černová a Villa Ludrová. Ružomberok ležal na významnej križovatke soľných ciest, čo bolo hlavným dôvodom, že sa vyvíjal ako prirodzené obchodno-trhovo-remeselnícke centrum. V 19. storočí sa po vybudovaní Košicko-bohumínskej železnice začal v meste rozvíjať papierenský, textilný priemysel a spracovanie dreva. Bola tu postavená tehelňa, bryndziareň a zápalkáreň. V prvých dekádach 20. storočia dokonca patril Ružomberok počtom obyvateľov medzi najväčšie mestá na Slovensku. Pôsobili tu viaceré významné osobnosti ako Andrej Hlinka, Karol Sidor či Vavro Šrobár. V súčasnosti je aj univerzitným mestom, keďže tu od roku 2000 sídli Katolícka univerzita.
Pamätihodnosti mesta a zaujímavé budovy
Prírodné zaujímavosti
Jánošíkova kolkáreň – národná prírodná rezervácia
Komplex zachovalých pôvodných fytocenóz najvyšších polôh Veľkej Fatry. Javorové a jarabinové smrečiny pralesovitého charakteru s Picea excelsa, v najvyšších polohách prirodzené riedke porasty s nízko zavetvenými kmeňmi.
Brankovský vodopád - národná prírodná pamiatka
Hlavnou hodnotou územia je ustredný objekt - mohutná, skalná, vápencová hrana, cez ktorú prepadáva vo forme vodopádu málovodný horský potôčik. Svojou výškou 55m patrí medzi najvyššie vodopády u nás a je najvyšším vodopádom v Národnom parku Nízke Tatry.
Bukovinka – prírodná pamiatka
Vyhlásená na ochranu geologického a geomorfologického výtvoru neustálej tvorbe recentných travertínov s výskytom botanicky významných druhov rastlín. Cieľom ochrany je zachovať pôvodný ráz a štruktúru lokality.
Dogerské skaly - prírodná pamiatka
Územie má veľký prírodovedecký význam so značnou prírodovedeckou hodnotou, je vzácnou štúdijnou ukážkou odkryvu jurského súvrstvia rádiolaritového vývoja. Umožňuje štúdium profilu, zloženia a zafarbenia dogerských vrstiev na prístupnom mieste.
Jazierske travertíny - prírodná pamiatka
Ochrana zriedkavej geomorfologickej formy travertínovej terasy o hrúbke asi 30 m s menšími teráskami dnes už zaniknutých jazierok.
Krkavá skala - prírodná pamiatka
Ochrana významného geomorfologického výtvoru.
Matejkovský kamenný prúd - prírodná pamiatka
Zriadené na ochranu prirodzeného vývoja a príkladu pôvodnosti kvádrovitej odlučnosti granitov s ukážkami recentného mrazového zvetrávania.
Vlčia skala - prírodná pamiatka
Vyhlásená na ochranu travertínového súvrstvia v podobe morfologicky výraznej terasy strmo spadajúcej do doliny Trlenského potoka, ktorá poskytuje možnosť štúdia vzniku travertínov a stratigrafie kvartéru.
Iné zaujímavosti