Metropola severozápadného Slovenska je perlou na Váhu.
História
Žilina je jedno z najstarších miest Slovenska, leží na severozápadnom okraji žilinskej kotliny pri vyústení Rajčianky a Kysuce do Váhu. Poloha na križovatke významných obchodných ciest a v blízkosti brodu cez Váh boli istotne hlavné dôvody pre osídlenie tohto územia. Ako mesto sa prvýkrát spomína v roku 1312. V polovici 14. storočia už patrila medzi najvýznamnejšie mestá severozápadného Slovenska. Hoci patrila medzi prevažne slovenské mestá, jej najbohatšiu vrstvu tvorili Nemci. Napriek početnej prevahe Slovákov, ich žilinskí Nemci odmietali prijímať za členov mestskej rady. Kráľ Ľudovít Veľký preto v roku 1381 vydal listinu Privilegium pro Slavis, ktorá určovala že polovicu členov mestskej rady musia tvoriť Slováci, čo bolo vôbec v prvom meste u nás. Žilina sa ďalej rozvíjala ako trhové a remeselné centrum. V prvej polovici 16. storočia sa stala najdôležitejším centrom protestantského hnutia v Uhorsku. Od konca 17. až do konca 19. storočia obdobie rozvektu vystriedalo obdobie ekonomického a sociálneho úpadku v dôsledku živelných pohrôm, vojen a rôznych sankcií. V tomto období prežívalo najmä vďaka remeselníkom, ktorí tvorili až 90% obyvateľstva a evidovali tu až 450 remeselníckych dielní. Po výstavbe Košicko-bohumínskej železnice po roku 1883 sa mesto stalo dôležitým dopravným uzlom, čo bol zásadný impulz pre jeho ďalší rozvoj. V roku 1891 tu bola dokončená výstavba Uhorskej továrne na výrobu vlnených látok, vojenského súkna a pokrovcov, ktorá bola v tom čase najväčším podnikom textilného priemyslu v Uhorsku. Vznikali aj ďalšie priemyselné podniky: chemická továreň, celulózka, dechtová továreň, továreň na zápalky. Mesto sa menilo urbanisticky aj architektonicky. Ďalší rozvoj pokračoval najmä po druhej svetovej vojne. Po roku 1970 sa Žilina stala napríklad jedným z prvých miest Slovenska, kde vznikla pešia zóna. Od roku 1987 je historické jadro mesta chránené ako mestská pamiatková rezervácia. Po roku 1990 bolo toto historické jadro zrekonštruované a dnes je Žilina moderným a rušným centrom Žilinského samosprávneho kraja.
Historické a kultúrne pamätihodnosti
Mariánske námestie – jeho základy položili v 14. storočí a je jadrom mestskej pamiatkovej rezervácie.Viac...
Námestie Andreja Hlinku – najčastejšie zobrazované na obrazoch a pohľadniciach. Viac...
Kostol sv. Pavla Apoštola a kláštor jezuitov – z polovice 18. storočia. Viac...
Kostol Najsvätejšej Trojice – postavený okolo roku 1400 na mieste, kde údajne stál hrad. Viac...
Kostol a kláštor františkánov – postavený v rokoch 1704-1730 a zasvätený svätej Barbore.Viac...
Neologická synagóga - jedna z najpozoruhodnejších stavieb mesta z prvej polovice 20. storočia. Viac...
Malá synagóga – sídlo expozície Múzea židovskej kultúry. Viac...
Evanjelický kostol - postavený na dnešnej Rázusovej ulici v rokoch 1935 – 36 podľa architekta Michala M. Harminca.
Drevený kostol sv. Juraja v Trnovom – spomína sa už v roku 1582. Viac...
Kostol svätého Štefana - najstaršia architektonická pamiatka mesta Žilina. Viac...
Rosenfeldov palác – postavený v roku 1907 je napodobeninou viedenského zámku Belveder podľa projektu architekta Mikuláša Rautera. Patrí medzi najkrašie secesné pamiatky Žiliny a sídli v ňom Centrum voľného času Spektrum.
Remeselnícky dom – v roku 1910 ju začal stavať Žilinský priemyselný zbor.
Mestský pivovar - vyrábal vychýrené žilinské pivo. Viac...
Múzeá, galérie, divadlá a koncertné siene
Budatínsky zámok – architektonická pamiatka v Žiline, sídli v ňom Považské múzeum. Viac...
Považská galéria umenia - jediná špecializovaná expozícia drotárstva svojho druhu na svete. Viac...
Považská hvezdáreň – otvorená od roku 1962. Viac...
Štátny komorný orchester – sídli v secesnej budove Domu umenia Fatra. Viac...
Mestské divadlo - patrí medzi najlepšie architektonické diela svojho druhu na Slovensku. Viac...
STANICA - otvorený kultúrny priestor Žilina. Viac...
Podujatia
Carneval Slovakia Žilina – najväčší fašiangový festival na Slovensku.
Stredoeurópsky festival koncertného umenia – medzinárodný festival klasickej hudby
Bambiriáda – festival práce s deťmi a mládežou
Staromestské slávnosti – najväčšie kultúrne podujatie Žiliny a severného Slovenska
Žilinská svätojánska noc – medzinárodný festival otvoreného divadla
Bábková Žilina – prezentácia bábkarského umenia
Žilinské kultúrne leto – sled podujatí počas celej letnej sezóny
Rezbárske sympózium – prezentácia tradičného ľudového umenia
Kiosk – festival nezávislého divadla a tanca
Fest Anča – prezentácia animovanej tvorby pre dospelých
Stredoveký deň – Mariánske námestie sa na jedeň ocitne späť v stredoveku
Kinobus – experimentuje s formami prezentácie filmu
Jašidielňa – medzinárodný festival tvorivosti a fantázie
Žilinské dni zdravia – ponúkajú zdravú alternatívu života a informujú o civilizačných chorobách
Festival seniorov – koná sa pri príležitosti mesiaca úcty k starším
Žilinský literárny festival – cesta do myšlienok a obrazov
Mikuláš v meste a Vianočné trhy – tradičné vianočné podujatie s bohatou vianočnou výzdobou a horúcim punčom
História
Žilina je jedno z najstarších miest Slovenska, leží na severozápadnom okraji žilinskej kotliny pri vyústení Rajčianky a Kysuce do Váhu. Poloha na križovatke významných obchodných ciest a v blízkosti brodu cez Váh boli istotne hlavné dôvody pre osídlenie tohto územia. Ako mesto sa prvýkrát spomína v roku 1312. V polovici 14. storočia už patrila medzi najvýznamnejšie mestá severozápadného Slovenska. Hoci patrila medzi prevažne slovenské mestá, jej najbohatšiu vrstvu tvorili Nemci. Napriek početnej prevahe Slovákov, ich žilinskí Nemci odmietali prijímať za členov mestskej rady. Kráľ Ľudovít Veľký preto v roku 1381 vydal listinu Privilegium pro Slavis, ktorá určovala že polovicu členov mestskej rady musia tvoriť Slováci, čo bolo vôbec v prvom meste u nás. Žilina sa ďalej rozvíjala ako trhové a remeselné centrum. V prvej polovici 16. storočia sa stala najdôležitejším centrom protestantského hnutia v Uhorsku. Od konca 17. až do konca 19. storočia obdobie rozvektu vystriedalo obdobie ekonomického a sociálneho úpadku v dôsledku živelných pohrôm, vojen a rôznych sankcií. V tomto období prežívalo najmä vďaka remeselníkom, ktorí tvorili až 90% obyvateľstva a evidovali tu až 450 remeselníckych dielní. Po výstavbe Košicko-bohumínskej železnice po roku 1883 sa mesto stalo dôležitým dopravným uzlom, čo bol zásadný impulz pre jeho ďalší rozvoj. V roku 1891 tu bola dokončená výstavba Uhorskej továrne na výrobu vlnených látok, vojenského súkna a pokrovcov, ktorá bola v tom čase najväčším podnikom textilného priemyslu v Uhorsku. Vznikali aj ďalšie priemyselné podniky: chemická továreň, celulózka, dechtová továreň, továreň na zápalky. Mesto sa menilo urbanisticky aj architektonicky. Ďalší rozvoj pokračoval najmä po druhej svetovej vojne. Po roku 1970 sa Žilina stala napríklad jedným z prvých miest Slovenska, kde vznikla pešia zóna. Od roku 1987 je historické jadro mesta chránené ako mestská pamiatková rezervácia. Po roku 1990 bolo toto historické jadro zrekonštruované a dnes je Žilina moderným a rušným centrom Žilinského samosprávneho kraja.
Historické a kultúrne pamätihodnosti
Múzeá, galérie, divadlá a koncertné siene
Podujatia
- Carneval Slovakia Žilina – najväčší fašiangový festival na Slovensku.
- Stredoeurópsky festival koncertného umenia – medzinárodný festival klasickej hudby
- Bambiriáda – festival práce s deťmi a mládežou
- Staromestské slávnosti – najväčšie kultúrne podujatie Žiliny a severného Slovenska
- Žilinská svätojánska noc – medzinárodný festival otvoreného divadla
- Bábková Žilina – prezentácia bábkarského umenia
- Žilinské kultúrne leto – sled podujatí počas celej letnej sezóny
- Rezbárske sympózium – prezentácia tradičného ľudového umenia
- Kiosk – festival nezávislého divadla a tanca
- Fest Anča – prezentácia animovanej tvorby pre dospelých
- Stredoveký deň – Mariánske námestie sa na jedeň ocitne späť v stredoveku
- Kinobus – experimentuje s formami prezentácie filmu
- Jašidielňa – medzinárodný festival tvorivosti a fantázie
- Žilinské dni zdravia – ponúkajú zdravú alternatívu života a informujú o civilizačných chorobách
- Festival seniorov – koná sa pri príležitosti mesiaca úcty k starším
- Žilinský literárny festival – cesta do myšlienok a obrazov
- Mikuláš v meste a Vianočné trhy – tradičné vianočné podujatie s bohatou vianočnou výzdobou a horúcim punčom
Zdroje: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť Najkrajšie mestá, Mestské pamiatkové rezervácie, V. Dvořáková, D. Kollár, DAJAMA, 2007 http://www.tikzilina.eu/ www.zilina.sk www.pmza.sk