Objekty ľudovej architektúry vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu.
Architektúra Čičmian pripomína aj dnes akési perníkové domčeky, ktoré sú typické ornamentálnou výzdobou vonkajších stien. Táto výzdoba sa začala používať asi pred 200 rokmi. Sú dôkazom technickej vyspelosti, majstrovskej zručnosti aj vyspelého estetického cítenia obyvateľov. Kedysi boli vzory veľmi jednoduché, maľovali sa vápnom alebo hlineným kolom na rohoch domov. Ich význam spočíval v ochrannej a konzervačnej funkcii, ale malo pravdepodobne aj svoju magickú funkciu tým, že malo dom ochrániť pred nečistými silami. Výzdoba sa však dosť radikálne zmenila po veľkom požiari v roku 1921. Odvtedy dochádzalo k istej degradácii pôvodného ľudového prejavu. Z pozície pamiatkových úradov sa uskutočňovali dokonca súťaže v maľovaní stien. Po požiari boli zásluhou významného architekta Dušana Jurkoviča postavené aj úplne nové objekty. Dnešné ornamenty na dreveniciach sú typické pre miestny ľudový kroj, ale s výzdobou z 19. storočia už nemajú až tak veľa spoločné. Nájde sa len malý počet pôvodne zdobených objektov. Pre Čičmany bolo typické spoločné bývanie niekoľkých generácií. Často sa v jednom dome tiesnilo niekoľko spríbuznených rodín, rodičov, súrodencov a ich detí, čo niekedy predstavovalo až 30 či 40 osôb pod jednou strechou.
V dolnej časti obce Čičmany sa nachádza až 110 objektov ľudovej architektúry, z ktorých 36 je vyhlásených za národnú kultúrnu pamiatku. Expozíciu spravuje Považské múzeum a návštevníkom je predstavené bývanie, zamestnanie, ľudový odev a ľudové umenie Čičmian. V tzv. „Radenovom dome“ je nainštalovaná expozícia „Zo života a práce čičmianskeho ľudu“ a „Z rodinného zvykoslovia“. V rodinnom dome č. 42 je expozícia „Ľudové obydlie“ a predstavuje bývanie tzv. veľkorodiny v 20. rokoch 20. storočia.
Architektúra Čičmian pripomína aj dnes akési perníkové domčeky, ktoré sú typické ornamentálnou výzdobou vonkajších stien. Táto výzdoba sa začala používať asi pred 200 rokmi. Sú dôkazom technickej vyspelosti, majstrovskej zručnosti aj vyspelého estetického cítenia obyvateľov. Kedysi boli vzory veľmi jednoduché, maľovali sa vápnom alebo hlineným kolom na rohoch domov. Ich význam spočíval v ochrannej a konzervačnej funkcii, ale malo pravdepodobne aj svoju magickú funkciu tým, že malo dom ochrániť pred nečistými silami. Výzdoba sa však dosť radikálne zmenila po veľkom požiari v roku 1921. Odvtedy dochádzalo k istej degradácii pôvodného ľudového prejavu. Z pozície pamiatkových úradov sa uskutočňovali dokonca súťaže v maľovaní stien. Po požiari boli zásluhou významného architekta Dušana Jurkoviča postavené aj úplne nové objekty. Dnešné ornamenty na dreveniciach sú typické pre miestny ľudový kroj, ale s výzdobou z 19. storočia už nemajú až tak veľa spoločné. Nájde sa len malý počet pôvodne zdobených objektov. Pre Čičmany bolo typické spoločné bývanie niekoľkých generácií. Často sa v jednom dome tiesnilo niekoľko spríbuznených rodín, rodičov, súrodencov a ich detí, čo niekedy predstavovalo až 30 či 40 osôb pod jednou strechou.
V dolnej časti obce Čičmany sa nachádza až 110 objektov ľudovej architektúry, z ktorých 36 je vyhlásených za národnú kultúrnu pamiatku. Expozíciu spravuje Považské múzeum a návštevníkom je predstavené bývanie, zamestnanie, ľudový odev a ľudové umenie Čičmian. V tzv. „Radenovom dome“ je nainštalovaná expozícia „Zo života a práce čičmianskeho ľudu“ a „Z rodinného zvykoslovia“. V rodinnom dome č. 42 je expozícia „Ľudové obydlie“ a predstavuje bývanie tzv. veľkorodiny v 20. rokoch 20. storočia.
Zdroje: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť Ľudová architektúra, Viera Dvořáková, DAJAMA, 2008 http://sk.wikipedia.org/wiki/Čičmany http://www.cicmany.viapvt.sk