Hrad v Súľovských skalách patrí k najneprístupnejším zrúcaninám na Slovensku.
V obkolesení skalného mesta Súľovských skál sú ukryté posledné zvyšky niekdajšieho Súľovského hradu. Bol postavený vo výške 567 m a vzhľadom na jeho obtiažnu prístupnosť pravdepodobne nemal iný účel ako obranný. Predpokladá sa, že jednou z jeho funkcií bola aj ochrana poddanských obcí pred vyčíňaním zbojníkov, ktorých bolo na Považí, najmä na začiatku 18. stor., neúrekom.
Hrad, ktorého zvyšky pochádzajú z 15. storočia, mohol byť aj starší, ale o jeho vlastníctvo sa viedli mnohé spory, počas ktorých vyhorel. Napokon v 18. stor. mal už iba posádku a napokon začal pustnúť. Jeho osud spečatilo zemetrasenie 15. 1. 1858, kedy sa jeho múry premenili na sutiny.
Zdroje textov :
Štefan Pisoň, Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku (Osveta, 1973)
www.sulov-hradna.sk
V obkolesení skalného mesta Súľovských skál sú ukryté posledné zvyšky niekdajšieho Súľovského hradu. Bol postavený vo výške 567 m a vzhľadom na jeho obtiažnu prístupnosť pravdepodobne nemal iný účel ako obranný. Predpokladá sa, že jednou z jeho funkcií bola aj ochrana poddanských obcí pred vyčíňaním zbojníkov, ktorých bolo na Považí, najmä na začiatku 18. stor., neúrekom.
Hrad, ktorého zvyšky pochádzajú z 15. storočia, mohol byť aj starší, ale o jeho vlastníctvo sa viedli mnohé spory, počas ktorých vyhorel. Napokon v 18. stor. mal už iba posádku a napokon začal pustnúť. Jeho osud spečatilo zemetrasenie 15. 1. 1858, kedy sa jeho múry premenili na sutiny.
Zdroje textov : Štefan Pisoň, Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku (Osveta, 1973) www.sulov-hradna.sk