Nachádza sa na 1. poschodí v budove Čaplovičovej knižnice na Hviezdoslavovom námestí. Je to vôbec prvé literárne múzeum, ktoré bolo na Slovensku otvorené (v r. 1954). Základom múzea je vecná pozostalosť po básnikovi: jeho pracovňa, časť salónu, množstvo osobných predmetov či darov, ktoré básnik počas svojho života dostal. Expozícia približuje život a dielo jedného z najvýraznejších zjavov slovenskej literatúry. Pred budovou múzea je básnikova socha od Fraňa Štefunka a oproti budove múzea na druhej strane ulice stojí dom, v ktorom básnik žil a pracoval 20 rokov svojho života až do svojej smrti.
P.O. Hviezdoslav sa narodil vo Vyšnom Kubíne v roku 1849 v rodine schudobneného zemana. Už v ľudovej škole si učiteľ všimol jeho výnimočný študijný talent a presvedčil jeho rodičov, aby mu umožnili študovať. Neskôr študuje na gymnáziu v Miškovci, kde si veľmi obľúbi maďarskú literatúru a aj jeho prvé literárne pokusy boli práve v maďarskom jazyku. Vracia sa však domov na Slovensko, aby ukončil stredoškolské štúdia na evanjelickom lýceu v Kežmarku a pokračuje na Právnickej akadémii v Prešove. Napokon zloží advokátske slúšky v roku 1875 v Budapešti. Počas svojho aktívneho života pracoval ako advokátsky koncipient, neskôr mal samostatnú advokátsku prax v Námestove. Časom sa vrátil do Dolného Kubína, kde pôsobil ako sudca aj ako vedúci filiálky Tatrabanky. Všetky svoje tvorivé roky teda prežil na Orave. Zomrel v roku 1921 a pochovaný je v Dolnom Kubíne.
Vo svojej umeleckej tvorbe vynikal predovšetkým ako lyrik, ale stal sa aj významným epikom, dramatikom a prekladateľom. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria Sonety, Krvavé sonety, Ežo Vlkolinský, Hájnikova žena, Gábor Vlkolinský, Zuzanka Hraškovie, Herodes a Herodias a mnohé iné. Meno Hviezdoslav si nevybral náhodou. Už ako malý chlapec obdivoval nekonečnú nočnú oblohu posiatu množstvom hviezd a súhvezdí. Na jeho počesť je pomenovaná aj planétka Hviezdoslav. V Dolnom Kubíne sa na jeho počesť každoročne organizuje finále celoslovenskej súťaže v prednese poézie a prózy – Hviezdoslavov Kubín.
Čaplovičova knižnica
Vavrinec Čaplovič bol stoličný úradník, zberateľ kníh a archivár. Ako zberateľ kníh vybudoval rozsiahlu a vzácnu knižnicu, ktorú venoval Oravskej stolici v roku 1839, keď mala knižnica 20 000 kníh. Knižnica je umiestnená v špeciálne postavenej budove – tzv. Čaplovičovej knižnici. Najstaršie časti fondu knižnice sú vystavené na samostatných obrazových paneloch. Ide najmä o rukopisy a vzácnu výtvarnú a mapovú zbierku.
Nachádza sa na 1. poschodí v budove Čaplovičovej knižnice na Hviezdoslavovom námestí. Je to vôbec prvé literárne múzeum, ktoré bolo na Slovensku otvorené (v r. 1954). Základom múzea je vecná pozostalosť po básnikovi: jeho pracovňa, časť salónu, množstvo osobných predmetov či darov, ktoré básnik počas svojho života dostal. Expozícia približuje život a dielo jedného z najvýraznejších zjavov slovenskej literatúry. Pred budovou múzea je básnikova socha od Fraňa Štefunka a oproti budove múzea na druhej strane ulice stojí dom, v ktorom básnik žil a pracoval 20 rokov svojho života až do svojej smrti.
P.O. Hviezdoslav sa narodil vo Vyšnom Kubíne v roku 1849 v rodine schudobneného zemana. Už v ľudovej škole si učiteľ všimol jeho výnimočný študijný talent a presvedčil jeho rodičov, aby mu umožnili študovať. Neskôr študuje na gymnáziu v Miškovci, kde si veľmi obľúbi maďarskú literatúru a aj jeho prvé literárne pokusy boli práve v maďarskom jazyku. Vracia sa však domov na Slovensko, aby ukončil stredoškolské štúdia na evanjelickom lýceu v Kežmarku a pokračuje na Právnickej akadémii v Prešove. Napokon zloží advokátske slúšky v roku 1875 v Budapešti. Počas svojho aktívneho života pracoval ako advokátsky koncipient, neskôr mal samostatnú advokátsku prax v Námestove. Časom sa vrátil do Dolného Kubína, kde pôsobil ako sudca aj ako vedúci filiálky Tatrabanky. Všetky svoje tvorivé roky teda prežil na Orave. Zomrel v roku 1921 a pochovaný je v Dolnom Kubíne.
Vo svojej umeleckej tvorbe vynikal predovšetkým ako lyrik, ale stal sa aj významným epikom, dramatikom a prekladateľom. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria Sonety, Krvavé sonety, Ežo Vlkolinský, Hájnikova žena, Gábor Vlkolinský, Zuzanka Hraškovie, Herodes a Herodias a mnohé iné. Meno Hviezdoslav si nevybral náhodou. Už ako malý chlapec obdivoval nekonečnú nočnú oblohu posiatu množstvom hviezd a súhvezdí. Na jeho počesť je pomenovaná aj planétka Hviezdoslav. V Dolnom Kubíne sa na jeho počesť každoročne organizuje finále celoslovenskej súťaže v prednese poézie a prózy – Hviezdoslavov Kubín.
Čaplovičova knižnica
Vavrinec Čaplovič bol stoličný úradník, zberateľ kníh a archivár. Ako zberateľ kníh vybudoval rozsiahlu a vzácnu knižnicu, ktorú venoval Oravskej stolici v roku 1839, keď mala knižnica 20 000 kníh. Knižnica je umiestnená v špeciálne postavenej budove – tzv. Čaplovičovej knižnici. Najstaršie časti fondu knižnice sú vystavené na samostatných obrazových paneloch. Ide najmä o rukopisy a vzácnu výtvarnú a mapovú zbierku.