Chránená krajinná oblasť Horná Orava – husté lesy, vlhké rašeliniská a „oravské more“.
Územie chránenej krajinnej oblasti sa rozprestiera v severnej časti stredného Slovenska. Je zriadená od roku 1949 na ploche 58 738 ha. Priamo susedí s územím CHKO Kysuce a poľským Babiogórskym Parkom Narodowym a je tak súčasťou jedného z najrozsiahlejších veľkoplošných chránených území v strednej Európe. Jej plocha zasahuje do troch okresov Žilinského kraja – Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín, do troch miest – Dolný Kubín, Námestovo a Trstená a do 26 dedín.
Celá chránená oblasť budovaná flyšom patrí do Vonkajších Západných Karpát a dominuje v nej pohorie Oravské Beskydy. Najvyšším vrchom je legendárna Babia hora (1723 m) – hrdý symbol slovenskej a poľskej Oravy a zároveň aj najvyšší flyšový vrch na Slovensku. Z hľadiska hydrológie patrí celá CHKO do povodia rieky Oravy, ktorá má dve zdrojnice. Čierna Orava priteká z Poľska a Biela Orava pramení pri Oravskej Lesnej. V minulosti sa obe zdrojnice zbiehali na jednom mieste, ktoré je dnes dobre ukryté pod hladinou Oravskej priehrady. Flyšové pohoria nie sú bohaté na zásoby podzemnej vody. Jedinou známou lokalitou, kde vyvierajú minerálne pramene, je Slaná voda na úpätí Babej hory. Orava je najchladnejším regiónom Slovenska. Prevažuje tu lesná krajina, ktorá zaberá najmä podhorský a horský stupeň. Vzácnym endemitom, ktorý rastie na Babej hore je rožec alpínsky babohorský. Fenoménom Oravy sú močiarne mokrade - rašeliniská. Nikde inde na Slovensku sa nevyvinuli v takom rozsahu. Rašeliniská vrchoviskového typu sa vyskytujú v tzv. boroch, ktoré boli odvodnené, aby sa dali využiť ako bohaté ložiská rašeliny. Najviac bolo postihnuté rašelinisko pri Suchej Hore. Rašeliniská Oravskej kotliny sú však prísne chránené a boli zaradené do Zoznamu mokradí medzinárodného významu. Rašeliniská a močariská sú biotopom viacerých druhov plazov a obojživelníkov. Z ďalších zvierat žije v CHKO Horná Orava medveď, vlk, rys, jelenia, srnčia a diviačia zver. Z Poľska sem občas prenikne los mokraďový. Udomácnil sa tu vzácny bocian čierny a významným biotopom vodného vtáctva je Oravská priehrada, presnejšie Vtáčí ostrov.
Na území chránenej krajinnej oblasti sa nachádza celkovo 1 maloplošné chránené územie, 1 chránené vtáčie územie a 10 území európskeho významu:
1 chránený areál:
Bratkovčík (Trstená; 20,3ha; mokraďové biotopy na severnom Slovensku)
Chránené vtáčie územia
Horná Orava – celý región hornej Oravy je jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku na hniezdenie viacerých druhov vtákov (napr. tetrov hlucháň, orol krikľavý, bocian biely a bocian čierny a i.)
Územia európskeho významu
Babia hora – 503,94 ha; smrekové lesy, nesprístupnené jaskynné útvary,
Územie chránenej krajinnej oblasti sa rozprestiera v severnej časti stredného Slovenska. Je zriadená od roku 1949 na ploche 58 738 ha. Priamo susedí s územím CHKO Kysuce a poľským Babiogórskym Parkom Narodowym a je tak súčasťou jedného z najrozsiahlejších veľkoplošných chránených území v strednej Európe. Jej plocha zasahuje do troch okresov Žilinského kraja – Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín, do troch miest – Dolný Kubín, Námestovo a Trstená a do 26 dedín.
Celá chránená oblasť budovaná flyšom patrí do Vonkajších Západných Karpát a dominuje v nej pohorie Oravské Beskydy. Najvyšším vrchom je legendárna Babia hora (1723 m) – hrdý symbol slovenskej a poľskej Oravy a zároveň aj najvyšší flyšový vrch na Slovensku. Z hľadiska hydrológie patrí celá CHKO do povodia rieky Oravy, ktorá má dve zdrojnice. Čierna Orava priteká z Poľska a Biela Orava pramení pri Oravskej Lesnej. V minulosti sa obe zdrojnice zbiehali na jednom mieste, ktoré je dnes dobre ukryté pod hladinou Oravskej priehrady. Flyšové pohoria nie sú bohaté na zásoby podzemnej vody. Jedinou známou lokalitou, kde vyvierajú minerálne pramene, je Slaná voda na úpätí Babej hory. Orava je najchladnejším regiónom Slovenska. Prevažuje tu lesná krajina, ktorá zaberá najmä podhorský a horský stupeň. Vzácnym endemitom, ktorý rastie na Babej hore je rožec alpínsky babohorský. Fenoménom Oravy sú močiarne mokrade - rašeliniská. Nikde inde na Slovensku sa nevyvinuli v takom rozsahu. Rašeliniská vrchoviskového typu sa vyskytujú v tzv. boroch, ktoré boli odvodnené, aby sa dali využiť ako bohaté ložiská rašeliny. Najviac bolo postihnuté rašelinisko pri Suchej Hore. Rašeliniská Oravskej kotliny sú však prísne chránené a boli zaradené do Zoznamu mokradí medzinárodného významu. Rašeliniská a močariská sú biotopom viacerých druhov plazov a obojživelníkov. Z ďalších zvierat žije v CHKO Horná Orava medveď, vlk, rys, jelenia, srnčia a diviačia zver. Z Poľska sem občas prenikne los mokraďový. Udomácnil sa tu vzácny bocian čierny a významným biotopom vodného vtáctva je Oravská priehrada, presnejšie Vtáčí ostrov.
Na území chránenej krajinnej oblasti sa nachádza celkovo 1 maloplošné chránené územie, 1 chránené vtáčie územie a 10 území európskeho významu:
1 chránený areál:
Chránené vtáčie územia
Územia európskeho významu